Erik Binder

/21.2.1974, Hnúšťa/ je   absolvent VŠVU /študoval u  prof. R. Jančoviča a prof. D. Fischera/. V r.  2001 a 2007 bol finalista Ceny O. Čepana. V r. 2003 so skupinou Kamera Skura reperezentoval sl. výtvarné umenie na biennale v Benátach. V r. 2010 obhájil dizertačnú prácu “Prieniky medzi vedou a umením” a bol mu priznaný titul ArtD . Okrem množstva výstav v SR a  ČR  vystavoval v Museé d’Art  Moderne de Saint-Etienne;  Progr, Bern; Kunsthalle Darmstadt, Bern; Festival Internacional de Arte  Marbella; Kunsthalle Bethanien, Berlin; Uk Parobrod, Belehrad; Freies Musem, Berlin; Inda Gallery, Budapešť, Siemens ArtLab, Viedeň. Od roku 2003 sa pravidelne zúčastňuje výberových prehliadok súčasného umenia v Európe. Jeho diela sú zastúpené  v SNG, GMB a mnohých domácich a zahraničných zbierkach.

text k  výstave

Erik Binder prekvapil už pred 2 týždňami v Soge, keď vymenil štetec a farby za drôt, ktorý pod jeho rukami ožil v rôznych kontextoch  a tvaroch.

V galérii Čin Čin  Na mieste ČinU sa opäť pri Čin il o prekvapenie. Podtitul výstavy – search and destroy – napovedá, že ide o objavovanie/hľadanie/  a ničenie. Ako hovorí sám autor – keď niečo vzniká, zároveň niečo zaniká.  Aj keď vznikne obraz, biele plátno sa „zničí“ maľbou,  tuby s farbou sa zmačkajú a štetce stvrdnú...

V galérii nachádzame  na prvý pohľad zdeštruované objekty, ktoré voľakedy slúžili ako dvere. Niektoré  sú nainštalované na stene ako závesný obraz a  funguju rôznorodo. Majú za sebou svoj vlastný príbeh a  Binder pridal ruku k dielu – niekde tvrdé gesto tyčou, či jemné vrypy nožom, či dlátom,  sprayom, či súboj s plameňom.

A necháva na divákovi, čo nájde....Treba povedať, že sa objaví toho dosť...máj – lásky čas,  vnútornosti dverí,  uni sex či pip šou,  ring voľný,  lietajúce dvere.  S týmito objektami jemne nadväzujú komunikáciu  prírodné výjavy -  diptych idylickej liptovskej scenérie, vypichávaný na dvojitom kartóne, ktorého zdeštruovaná štruktúra odhaľuje nečakanú hĺbku, presnoť a poetiku. V tomto duchu  sa objavuje aj včelí úľ s kráľovnou a po dverách kráčajúci turista bodnutý včelím žihadlom... mimovoľne sa z podlahy vynárajú ošľahané klobásky nabodnuté na opekačkach... Nechýbajú ani  ohňom ošľahané stekance, ktoré vykukujú za maskou.

Protipólom k tejto sťaby krajinnej idyle je nadrozmerný woodoo akupunk -kartónový objekt zaberajúci centrálne miesto. Okrem veľkosti priťahuje aj  množstvom inštrumentov, ktoré boli použité pri jeho zrode priamo na  mie100 ČinU.  Časť obyčajného drôteného plechu skrúteného do smajlika sa prizerá na ďalšie Binderove kúsky... Rest room - plisovaná búdka z plechu, či májové hniezdečko lásky? a  3 králi GMB, či Betlehem,  z tvrdého plechu ohnutý binderovou silou a fantáziou dotvárajú priestor in-štelácie.

Výstava je otvorená ako obojstranné dvere pri vchode, z ktorých vypadli. Erik Binder s vtipom pozýva objaviť v obyčajnom, takmer vyhodenom a zdeštruovanom, premenu. Pre každého inú, ale v každom prípade veľmi kreatívnu a vtipnú.

 

Dorota Vlachová