Marek Jarotta

*1988 Ružomberok


Vzdelanie

2011-2013 magisterský stupeň, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Maľba a iné

médiá, Ateliér I. (Doc. Mgr. art. Klaudia Kosziba ArtD.)

2007-2011 bakalársky stupeň, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Maľba a iné

médiá, Ateliér I. (Doc. Mgr. art. Klaudia Kosziba ArtD.)

2004-200 Združená stredná umelecká škola v Kežmarku, odbor: reštaurovanie dreva

 

Ocenenia

2016 finalista súťaže Maľba roka 2016 – Cena Nadácie VÚB

2013 2. Miesto v súťaži Maľba roka 2013 – Cena Nadácie VÚB

 

Výstavy

samostatné

2018                 O 5 12 2.0, Galéria SPP, Bratislava

2017 O 5 12, Liptovská galéria P. M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš

Paralelné územia, s Luciou Horvátovou, galéria Prokopka, Praha, CZ

2016                 2050, galéria HotDock, Bratislava

2050, Industrial Gallery, Ostrava, CZ

2015 Čakanie, ARTotéka Gallery, Bratislava

PARAreality, s Luciou Horvátovou , mini Art Gallery, Bratislava

2014                 Somewhere to somewhere, SODA gallery, Bratislava

2013 Anonymné identity, Galéria architektov SAS, Bratislava

2012 Priestor je len šum, Galéria m++, Bratislava

skupinové

2017 Výstava finalistov VÚB maľby 2017, Galéria Nedbalka, Bratislava

EX-pozícia, Industra galéria, Brno, CZ

Trumpomania, SALOMON ARTS, New York, USA

2016 Decembrové stop/y V., galéria Čin Čin, Bratislava

"WINTER SELECTION 5", Flatgallery, Bratislava

Výstava finalistov VÚB maľby 2016, Galéria Nedbalka, Bratislava

10 rokov maľby, Gallerie d´Italia, Miláno, IT

DOM 2016, festival súčasného umenia, Červená lisovňa v Rači, Bratislava

Creative Debuts showcase XII, Black and white building, Londýn, UK

1. Máj - deň otvorených dverí v Cvernovke (Horvátová, Jarotta, Hirnerová, Matátko, Cvik), 

Cvernovka, Bratislava

2015 BazART 2015, Magna gallery, Piešťany

Decembrové stopy, Galéria Čin Čin, Bratislava

1. Máj - deň otvorených dverí v Cvernovke, Bratislava

Výstava umelcov Cvernovky, Connect, Bratislava

10 rokov maľby, Bratislavský hrad

10 rokov maľby, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica

2014                My space, My place, Galéria Ľudovíta Fullu,  Ružomberok

2013 Výstava finalistov VÚB maľby 2013, Galéria Nedbalka, Bratislava

2. medzinárodné bienále kresby a grafiky, Győr, HU

Hmlu zrak nerozptýli, ateliér mal+by, Pisztoryho palác, Bratislava

Výstava diplomových prác, Dom umenia, Bratislava

Affordable Art Fair, Brusel, BE

2011 Taký istý, alebo rovnako veľký, ale ďaleko, Galéria umenia, Nové zámky

BR BR ,Galéria  Aula - FaVu VUT Brno, CZ

Mesto ako osobnosť , Galéria Ľudovíta Fullu, Ružomberok

2010              Young Art Show 3, Dom umenia, Piešťany

 

------------------------------------

Kurátorka výstavy: Marianna Brinzová

 

„Stationscapes“ je výstavný projekt Mareka Jarottu (*1988), ktorý prezentuje najnovšiu sériu jeho maliarskych diel doplnenú o pár diel staršieho dátumu. „Stationscapes“ nadväzuje sa autorove predošlé cykly skúmajúce tranzitné prostredia, ako sú nástupištia, haly, stanice a podchody, ktoré Jarotta označuje ako „nemiesta” (z ang. non-places). „Nemiesta“ sú územia spojené s cirkuláciou pasažierov a tovaru nachádzajúce sa na križovatkách ciest. Sú to dopravné uzly problematizujúce naše vnímanie, pohyb a čas. Tranzitné prostredia pre Jarottu predstavujú dlhodobú tému, ktorú však po ideovej aj vizuálnej stránke neustále upgraduje. V sérii „Stationscapes“ pokračuje v reflektovaní tranzitných „nemiest“, dynamiky pohybu, vzťahu hmotného a virtuálneho prostredia, problematiky vizuálneho smogu a fragmentárnej podoby súčasného sveta. V nových maľbách sa hybridne preplnené environmenty začínajú opäť pomaly vyprázdňovať. Anonymné postavy cestovateľov a časti architektonických prvkov sa rozplývajú vo výraznejšie rozfragmentovanom prostredí. Jarottové pohľady do interiérov hál a platforiem nástupísk sú (roz)skladané z nespočetného množstva rôznorodých fragmentov. Na niektorých obrazoch je fragmentácia a následne vrstvenie a prekrývanie silnejšie, inde zase slabšie. Autor pri konštruovaní obrazu občas pracuje aj s vynechanými plochami alebo náš pohľad na výjav smeruje nepriamo prostredníctvom odrazov. Najnovšie maľby oproti starším dielam pracujú s abstraktnejšou štruktúrou obrazu, farbou, ale i s monochrómom a výraznejšími vstupmi kresby. Naďalej pre nich zostáva charakteristické preškrabávanie, zbrusovanie vrstiev, premaľovávanie, odkrývanie, zakrývanie a použitie akrylového transferu, akrylu a oleja na plátne.

 

Názov výstavného projektu „Stationscapes“ ideovo vychádza z anglických slov Landscapes (krajina, krajinomaľba) a Cityscapes (mestská krajina, maľba mestských scenérií). Land a City je nahradené slovom Station, ktoré azda najlepšie vystihuje autorovu tvorbu a fakt, že tranzitné priestory vníma ako akési zvláštne svojbytné krajiny. Napriek súčasnej vizualite diel a postupom tvorby hľadá autor inšpiráciu aj v dejinách maľby. Inšpiruje sa holandskou a benátskou krajinomaľbou, ale najmä  impresionizmom, pre ktorý bola podstatná atmosféra, prchavosť okamihu, výrazná práca so svetlom a zachytenie dynamiky každodenného života v mestskom prostredí vrátane vlakových staníc. Obrazy „Stationscapes“ odrážajú aktuálnu fascináciu rýchlosťou a pokrokom, a preto ich môžeme vnímať ako súčasné kulisy, ktoré sa stali miestom nášho častého výskytu. Sú rozmanitými a zároveň si veľmi podobnými „biotopmi”, v ktorých sa každodenné rutinné výjavy opakujú až do vyčerpania. Jarotta hyperbolizuje skutočný charakter týchto prostredí, pričom ideovo i formálne odkazuje na problematický vzťah reality, virtuálneho prostredia a jeho simulakier, ktoré sa donekonečna množia, vrstvia, prelínajú, vznikajú a zanikajú. V „Stationscapes“ zachycuje akýsi vizuálny smog a ozvenu prostredí, ktoré svedčia o presýtenosti, no zároveň fragmentárnosti súčasného sveta a jeho množstva podôb. Nie náhodne sa tu teda prelínajú rôzne uhly perspektív, vrstvy a architektonické fragmenty, ktoré popierajú logiku reálneho usporiadania sveta. Z týchto prekombinovaných priestorov sa vynárajú časti postáv súčasných nomádov ako neidentifikovateľných jednotiek v pulzujúcom systéme, ktoré križujú neurčité časové pásma a opäť zanikajú. Takto skonštruované prostredia hovoria o súčasnosti z pozície dynamického pohybu, hybridizácie a roztrieštenej percepcie. Z pozície nestabilného priestoru nekonečných možností, z ktorého môžeme kedykoľvek zmiznúť.