Vzdelanie:
2004 - 2010 Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava, Ateliér +/-XXI
prof. Daniel Fischer, prof. Emőke Vargová
2000 - 2004 Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru, Bratislava,
odbor propagačnej grafiky
Samostatné výstavy:
2011 Blogerky, Tekovské múzeum, Levice
2010 Na mieru, Fru Fru Gallery, Bratislava
Nedokonalosť, Student Gallery A.M., Plavecký Štvrtok
Súťaže, kolektívne výstavy:
2013 Maľba 2013, finalista
2013 Remember Alena Cibulková, Tekovské múzeum, Levice
2012 Creative Unit, Galéria Médium, Bratislava
2011 Maľba 2011, Dvorana MK SR, tretia cena
2011 Essl Art Award CEE 2011, finalista, Galéria Medium, Bratislava
2010 +/- XXII Reloaded, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica
2009 Christmas bestseller, SODA Gallery, Bratislava
2007 Mladé levické výtvarníčky, Dobóovský kaštiel, Tekovské museum, Levice
2007 Čo nás nespája, to nás posilní, Gallery 13m3, Bratislava
2006 Meeting Point, Multiplace Festival, Bratislava
Csilla Polák – Nesnaž sa mi vysvetliť, kedy si šťastná
Vernisáž výstavy: 10. 6. 2014 o 18:00
Trvanie výstavy: 10. 6. – 10.7.2014
Miesto konania: Galéria ČIN ČIN, Podjavorinskej 4A, Bratislava
Mala by si... skús to možno takto... a neuvažovala si o...
Dobre mienené rady do života pozná asi každý, no takmer nik sa nimi neriadi. Návod totiž neexistuje a kto si myslí, že pozná odpovede, len zbytočne mudruje. Komunikácia je dôležitá, ale niekedy ten druhý potrebuje skrátka byť len vypočutý.
Csilla svojimi obrazmi komunikuje, dáva nám nahliadnuť do svojho vnútra, svojich pocitov, obáv,strastí, či drobných radostí.
Na začiatku nás láka výraznou farebnosťou, čipkou, komiksovou gradáciou, aby z nás vzápätí urobila voyerov a nechala nás bez hanby čítať jej osobnú korešpondenciu. Estetika virtuálnej komunikácie, ako aj chladná paleta farieb, prázdna posteľ, cigareta a pohár vína pri komunikácii cez monitor, to všetko sú prostriedky, ktoré Csilla využíva na zobrazenie odcudzenia vo vzťahu, osamelosti, no nevyhýba sa ani témam zvádzania a flirtovania. Vychádza z osobnej skúsenosti, neostýcha sa zobrazovať samú seba, hovoriť o nepríjemných zážitkoch, no prenesením tej ťarchy aj na fiktívne charaktery akoby naznačovala zradnosť virtuálnej komunikácie prostredníctvom četu.
Csilline obrazy sa nám prihovárajú, mnohé len naznačujú, alebo dokonca zahmlievajú, nie je však dôležité poznať kontext a detaily jednotlivých príbehov, na to aby sme im rozumeli, alebo nachádzali paralelu aj vo vlastných životoch.
Viliam Slaminka