2000 – 2003 Academy of Fine Arts and Design, Bratislava, Slovak Republic (Doctorate Study)
2002 – 2003 Art Institute of Boston, MA, USA (Fulbright scholarships)
1994 – 2000 Academy of Fine Arts and Design, Bratislava (MFA, Prof. D. Fischer)
1998 University of Houston, Clear-Lake,TX, USA
1997 Slippery Rock University, PA, USA
SOLO EXHIBITIONS (past & upcoming) 2015
DRAWINGS… AND CONTENTS, River Gallery, Bratislava, curator: Lubos Lehocky
2014 MÁRIA ČOREJOVÁ (in the frameworks of project REGULAR LINE 2 curated by Nastupiste 1-12), Gallery Blocprojects, Sheffield, UK Regular Line 22014 STATIONS OF THE CRISIS, The Presidential Waiting Room at the Central Railway Station, Bratislava, curator: Zuzana Duchová Stations of the Crisis 2014 IDENTITIES / Lightness of Searching, Nitra Gallery, Nitra, curator: Diana Majdakova (with Alena Adamikova) IDENTITIES / Lightness of Searching 2013 – 2014 CONVERSATIONS LEADING ELSEWHERE, House of Culture / Kunsthalle, Bratislava, curators: 13 kubikov
2013 DRAWINGS…AND CONTENTS, Kubik Gallery, Porto, Portugal, curators: 13 kubikov, Joao Azinheiro Drawings… and Contents 2013 CONVERSATIONS LEADING ELSEWHERE, Central Slovakian Gallery, Banska Bystrica, curators: 13 kubikov Conversations Leading Elsewhere 2012 EO INSTANTO, Galery 19, Bratislava, curator: Marian Meško EO INSTANTO / At This Moment 2011 MIND GAMES, Kasárne-Kulturpark, Košice, curator: Juraj Čarný
2011 MIND GAMES, Stanica Žilina-Záriečie, curator: Juraj Čarný
2011 MIND GAMES, Space gallery, Bratislava, curator: Juraj Čarný
2010 MIND GAMES, Strabag Kunstforum, Vienna, AT, curator: Juraj Čarný
2008 THE COMMON DAY, room 19_21, Central Slovakian Gallery, Banska Bystrica, curator: Zuzana Majlingová (with M. Nociarova)
2006 THE POINT OF VIEW, GJK, Synagoge – Centre for contemporary art, Trnava, curator: Ivana Moncoľová (with M. Nociarova)
2004 BETWEEN…, Cik-Cak Centre, Bratislava, curator: Mira Putišová (with M. Nociarova)
2001 THE COMMON LEVEL, Slovak Institute; Galery Medium, Bratislava, curator: Mária Rišková (with M. Nociarova)
GROUP EXHIBITIONS (selection)
2014 Decembrové stop/y, Čin-Čin Gallery, Bratislava; Nine, Nine, Nine, River Gallery, Bratislava; Christmas Selection`14, Schemnitz Gallery, Banská štiavnica
2014 SHIP OF STATE, Slovak Embassy, London, UK, curator: Miroslav Pomichal
2012 BLOOD, Slovak National Gallery, Bratislava, curator: Dusan Buran
2012 Contemporary Altars., Turiec Gallery, Martin, curator: Lucia Mikloskova
2012 WEISS&WHITE, contemporary art auction and exhibition
2012 Crazycurators Biennale V, Gallery SPACE, Bratislava, curator: Juraj Carny
2012 …to be continued, Designweekend Bratislava, curators: Viera Kleinová, Lubica Husta
2012 13th Biennale of Architecture, VENICE, IT, participation at national selection, curator: Jan Pernecky
2012 Ready, Set, Go!, Nitra Gallery, curator: Omar Mirza
2011 U102, SUMMER EXHIBITION 2011, Galéria Krokus, curator: Omar Mirza
2011 SOGA, auction of contemporary art, Bratislava
2010 Artaward International, exhibition of finalists, Strabag Artlounge, Viedeň, curator: Juraj Čarný, AT
2009 IN THE SPACE AND TIME, Municipal Gallery, curator: Ivan Jančár
2009 PLUS MINUS XXI, Dom umenia, Bratislava; Central Slovakian Gallery, Banska Bystrica, curator: Katarína Slaninová
2009 WOXART and weiss, auction of contemporary art, Bratislava
2009 THIRD CHAPTER OF CONTEMPORARY SLOVAK ART Critiques Gallery, Prague, curator:: Michaela Bosáková, CZ
2009 NEW ZLIN SALON, Zlín Galery, Zlin, kurátorka: Beáta Jablonská
2007 PUDINGOVÁ GENERÁCIA, Stanica-Záriečie, Žilina; Galéria13m3, Bratislava, curator:: Martin Šugár
2007 AUTOPOESIS, Slovak National Gallery, Bratislava, curator: Zora Rusinová
2005 VIDEOTHEKA, KForum, Vienna; Ursula Blickle Lounge, Kunsthalle, Viedeň; Officina Giovanni, Prato, IT, curator: Jessica Wishka, AT
2005 REMOTE CONTROL, Betonsalon, Museumsquartier, curator: Jessica Wishka, AT
2005 MULTIPLACE, New Media Culture Festival, Bratislava
2005 CHRONOZONE 1, VERSIONFEST, New Media Festival, Chicago, USA (with Kevin Hamilton)
2005 CHRONOZONE 2, PSY-GEO-CONFLUX, New York (s Kevinom Hamiltonom), USA
2005 STILL LIFE, A4, Zero Space, Bratislava
2003 DESIGNBLOCK DATATRANSFER, Festival of Digital Art, Praha, CZ
2003 INOUT, Festival of Digital Image, Praha, kuátor: Pavel Vančát, CZ
2003 MAM A KLAM, Open Gallery, Fondation Centre for Contemporary Art, Bratislava, curators: Petra Hanáková, Jana Oravcová, Martin Kaňuch
2003 INTERNATIONAL AND CONTEMPORAY VIDEO FESTIVAL ZOOM, Pécs, curator: Rita Varga, HU
2003 THE COMMON LEVEL Beskids Library, Bielsko-Biała, PL
2003 ALTERNATIVE SUMMER, Revište, SK
PROJECTS (artistic)
2010 The Common Level V, Videoproject for University of Lousville, KY, USA and University of Matej Bel, Banská Bystrica, Slovakia
2004 – 2006 CHRONOZONE,www.kevinhamilton.org/chronozone
PROJECTS (curatorial)
2010 NA TELO A NA MIERU, curator of Villiam Slaminka & Csilla Pollakova solo show, Fru-Fru Gallery, Bratislava
2006 MOBILE STUDIOS, European public art project, curator of Slovak part of the international project,http://www.mobile-studios.org
SCHOLARSHIPS, RESIDENCIES
2010 Strabag Kunstforum, Vienna, AT
2010 Vissegrad Artists Residendy Programe – CIANT, Prague, CZ
2004 European Diploma in Cultural Project Management – Foundation Marcel Hicter, BE
2002 – 2003 FULBRIGHT, Visiting Resarcher, Art Institute of Boston, USA
2002 American Fund For Czechoslovak Relief, USA
2000 Graduation scholarships, FVU
LECTURES
2011 PECHA-KUCHA, Bratislava, Volume 15 (www.pechakucha.sk)
2010 Women in Art, House of Arts, Brno, Czech Republic
2006 CIANT, Communication Space, Prague, Czech Republic
2002 University of Illinois at Urbanna-Champaign, USA
AWARDS
2010 Strabag Artaward International (one of four finalists)
2000 Nomination for chancelor award, Academy of Fine Arts and Design, Bratislava (with M. Nociarova)
ACTIVITIES
2005 Co-founder of 13 kubikov, www.13m3. sk
2004 Co-founder of BURUNDI datalab studio displej press, www.burundi.sk
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Mária Čorejová: Strom života
Kurátorka: Zuzana Duchová
Galéria Čin Čin, www.galeriacincin.sk
Trvanie: 1.4.- 29.4. 2015, oh: p.-p. 14.00-18.30
V sérii čiernobielych kresieb ide o dlhodobý vizuálny výskum a neustále redefinície a kladenie už raz vypovedaných ideí do iných kontextov. Názov Strom života má v sebe absurditu a iróniu. Čorejová symbolicky putuje krajinou zredukovanou na sériu línií, krajinou plnou zlomov, trhlín a kontrastov. Odkazuje pri tom na predchádzajúci projekt, Krízová cesta, ktorý sa vizuálne inšpiruje stereotypnými zobrazeniami prvkov katolíckej liturgie. Kresby zvyknú dovysvetľovať slová, znázorňovať nejasné. Tieto naopak nejasnosti vyvolávajú a provokujú. Čo vlastne o živote vieme?
Projekt Strom života by sme mohli chápať aj ako posledné zastavenie Krízovej cesty. Výstavu s týmto názvom sme s Máriou Čorejovou otvárali v októbri minulého roku v priestoroch prezidentského salónika na Hlavnej stanici v Bratislave. Mária sa z tejto doslovnej aj pomyselnej stanice posúva. Krízová cesta pracovala so stereotypmi vizuálnych náboženských symbolov a prostredníctvom nečakaných detailov zmenila zaužívané nálady a vytvorila ambivalentné obsahy.
V sérii čiernobielych kresieb ide o dlhodobý vizuálny výskum a neustále redefinície a kladenie už raz vypovedaných ideí do iných kontextov. Tri z prítomných diel sú staršieho dáta, ostatné “čerstvé”. Čorejová sa teraz cestu pokúša zakončiť v symbolickej krajine Stromu života, ktorá je zas plná zlomov, trhlín a kontrastov. Názov Strom života má v sebe absurditu a iróniu. Sú to minimalistické štruktúry evokujúce prírodu, či nebodaj stromy, len náznakovo a zovšeobecnene. Otázka života a “neživota” je teda povýšená na názov tejto kolekcie kresieb a obsahov, je to priorita a pomenovanie. Otázka existencie, či neexistencie. Strom života má tiež ambíciu komentovať odkazy symbolizmu, spodné prúdy oficiálneho umeleckého zobrazenia. Ako lebka v rohu idylickej krajinky: Et in Arcadia Ego. Memento mori. Pozor, každá idylka má aj svoje tienisté stránky. V živote existujú aj problémy.
Kto sa nevyvíja, stagnuje. V obidvoch projektoch je prítomný pohyb. Po Krízovej ceste doputujeme k Stromu života. Je to už konečná? Máme vystúpiť? Kríza môže človeka posunúť. Položiť, alebo posilniť. Mária Čorejová praktizuje vizuálny hacking – a to v zmysle definície pojmu, využívanie známych vecí iným spôsobom. Opakuje aj posúva, podsúva čierno (biely) humor, iróniu, zatrasenie stereotypmi a neustále osobné či masové hľadanie pravdy a zmyslu. Odpovede na všetky otázky opäť nenájdeme. Nájdeme viac otázok. Kto má vo všetkom jasno, je nutne podozrivý. Už Sokrates sa predsa dopracoval k poznaniu: Viem, že nič neviem. Ako vieme, kto majú byť tie čierne postavy? Čo vlastne o celom živote vieme?
Vieme, že kresťanov je podľa štatistík iba niečo nad 30% celkovej svetovej populácie. Z toho 16% tvorí katolícke vyznanie. Strom života opäť pracuje aj s náboženskými symbolmi, výjavy sú zobrazené v maximálne zrozumiteľnej a zaužívanej podobe. Zrozumiteľnej však komu? To, že žijeme v dobe zahltenej rýchlo sa meniacimi obrazmi je nám už načisto jasné. Vizuálny stereotyp sa vryje hlboko do mozgu, je agresívnejší a rýchlejší ako text. Kompozíciu teda “v katolíckom milieu” dešifrujeme za pár sekúnd.
Zhluky čiernej farby na správnom mieste ale výjavy posúvajú a robia z výjavov a následne postáv na obrázku čosi tajomné a zakázané. Čierna je aj farbou zla, smrti, negácie. V technických zobrazeniach sa čiernou farbou nahrádzajú tváre osôb, ktoré nechceme nechať identifikovať. Dôjde tak k zneisteniu. Sú Čorejovej postavy muži? ženy? Evokuje kľačiaca žena pred mužom to isté ako muž pred ženou? Pri pohľade na kontúry čiernej postavy sa nemôžem ubrániť ďalšej vizuálnej asociácii - policajným obrysom mŕtvych tiel na miestach činu. Čoho svedkami sa stávame v dnešných kostoloch? Dalo by sa v tom vidieť aj známe kresťanské podobenstvo “ak zrno zomrie, donesie mnoho úžitku” (Evanjelium podľa Jána 12,24). Proces interpretácie môže byť nekonečný, závislý na pozorovateľoch dešifrujúcich kód.
Interpretovať treba s prihliadnutím na kontext, históriu, kultúrne prostredie. Ďalšia vizuálna asociácia, kultúrny stereotyp, vedie od nás na východ. Čierna, po zem zahalená postava evokuje islamskú ženu. V historických dejinách umenia sa riešilo kopírovanie, podobnosť, vychádzanie z kontextu predchodcov, zasadenie svojho diela do “rámca” veľkých dejín. Dalo by sa pristúpiť ku každej z kompozícií skopírovaných a odcitovaných Čorejovou a nájsť v nich aj také historické predobrazy, o ktorej sa jej isto ani nesnívalo, ale čo potom?
Po starom dobrom beltingovskom Konci dejín umenia nám zostalo už len postštrukturalistické Simulakrum. Má v sebe silu, ktorá popiera originál i kópiu, model i reprodukciu. Neexistuje hierarchia, všetko a čokoľvek je prípustná realita.
Duchovná (?) cesta sa začína krstom a prijímaním. Čo teda prijímame? Fakty? Prijímame denne svojich blížnych aj v ich inakosti? Simulakrum už nie je iba napodobeninou originálu, ale preludom s úplne novými možnosťami. Simulakrum nie je iba asociácia, či degradovaná kópia. Nový kód a nový pohľad. Prijímať nie je to isté ako nezáväzne tolerovať či ignorovať. Človek má vraj k inakosti a nabúraniu svojho známeho pohľadu prirodzený odpor a skôr sa inštinktívne snaží prerábať si všetkých a všetko podľa svojej potreby. Keby bolo všetko jasné a stále rovnaké, nikam by sme sa neposunuli, skončilo by to veľkou nudou.
Aj tak to všetko skončí… a zostanú len stopy piesku na pláži, povedal si už Michel Foucault pri svojich prechádzkach popri mori. Foucault sa okrem simulakier venoval aj archeológii vedenia, tvrdil, že v toku dejín myslenia a poznávania sú prítomné zlomy. Čorejovej kresby by pokojne mohli ilustrovať aj jeho L’archéologie du savoir. Fakty nemajú zmysel samy osebe dostávajú ho iba vďaka interpretácii.
Veľkosť a veľkorysosť začína tam, kde je ochota zbaviť sa detinských zjednodušovaní. Žijeme, rýchlo, žijeme veľa online, navyše v dobe vynútenej politickej korektnosti. Mnohé “demokratické” a slobodné webstránky napríklad tvrdia, že nebudú ľudí urážať, publikovať vulgárne či obscénne obsahy. Kto ich však dokáže pevne definovať? Hlavne pri vizuálnej forme, ktorá poskytuje oveľa viac možností ako holý text. A tak spoločnosti preventívne (povedzme si, za účelom zisku a udržania pozornosti más) odstránia slobodu a kreativitu mnohých keď sa softvéry snažia kvantifikovať a kódovať tak nezmyselné údaje ako percento pleťovej farby v rámci obrazu a podobne. Podobne by sme mohli zaškatuľkovať a povrchne odpísať aj Čorejovú. Budeme sa baviť politicky korektne, alebo vyskúšame riešiť aj nepohodlnejšie témy? Hlavne kurva žiadne nadávky! Ešte by vaše bezzubé umenie dostalo silu a čo potom???
Zuzana Duchová
