ŠW dablju
Výstava Pawly Šoltisovej a Karola Weisslechnera
Pawla Šoltisová (1960) vyštudovala Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave pod vedením maliara Rudolfa Filu, ktorý mal na jej rannú tvorbu zásadný vplyv. Ďalšie štúdium na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, výtvarná pedagogika, slov. jazyk a literatúra, ju pritiahlo k literatúre a práci so slovom. Oba odbory využila v profesii redaktorky a grafickej dizajnérky pre vydavateľstvá a agentúry. Od roku 2005 vedie Ateliér Amulet a venuje sa voľnej tvorbe. Lektoruje výtvarné kurzy a workshopy kreativity. V rokoch 2008 – 2023 pedagogicky pôsobila na oddelení Propagačnej grafiky v Škole umeleckého priemyslu v Bratislave.
Karol Weisslechner (1957) po maturite na Strednej škole umeleckého priemyslu (Rudolf Fila) pokračoval v štúdiu interiérovej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (Vojtech Vilhan). V rokoch 1990 - 2023 pôsobil ako pedagóg na VŠVU v Bratislave. Najprv na katedre architektúry a posledných 28 rokov viedol ateliér Kov a šperk, z ktorého vzišla silná generácia umeleckých šperkárov a tvorcov. Je neúnavným propagátorom slovenského autorského šperku doma i v zahraničí. V rokoch 2007 – 2012 pôsobil vo funkcii rektora VŠVU. Intenzívne sa venuje vlastnej tvorbe v oblasti kresby, maľby, autorského šperku, objektu a interiérovej architektúry. Tieto sféry záujmu prepája a nachádza vlastné umelecké výpovede s nezameniteľným rukopisom. Prierez jeho tvorby dokumentuje monografia KW.
Obaja autori vystavujú doma i v zahraničí a ich diela sú zastúpené v súkromných a galerijných zbierkach. Výstava s názvom ŠW /: dablju :/ v Galérii Čin Čin je v poradí treťou spoločnou výstavou manželskej dvojice.
Kurátorka výstavy Alena Krížová:
Životný a tvorivý príbeh Pawly Šoltisovej a Karola Weisslechnera sa začal odvíjať pred viac ako štyrmi desiatkami rokov na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Tam bola východiskovým médiom grafika a výstavníctvo. Zatiaľ čo Pawla zostala viac-menej verná dvojrozmernému vyjadrovaniu, Karol zamieril do tretej dimenzie architektúry, interiérového dizajnu a šperku.
Aj keď sa kreatívne cesty manželskej dvojice pred rokmi zdanlivo rozišli, najmä potom, čo sa prevažujúcou Karolovou pracovnou náplňou stal šperkársky ateliér na VŠVU, súčasná výstava dokazuje, že v ich diele je viac spoločného ako rozdielneho. Rovnako ako predchádzajúce verejné prezentácie, ktoré nikdy neboli „iba“ nainštalovanými artefaktmi, je aj táto premysleným projektom s jednotiacou témou, ktorou je IMAGINÁCIA. A prelínanie diel oboch autorov vo výstavnom priestore je nielen zámernou hračkou a výzvou pre zmysly návštevníkov, ale potvrdením zhodného uvažovania o svete, prírode, vesmíre a ich obyvateľoch, aj keď vyjadrené rôznymi prostriedkami.
Pawla Šoltisová sa dlhé roky venovala grafickému dizajnu, a preto nie je nijako prekvapujúce, že vo svojich kolážach a asamblážach využíva fotografie a reprodukcie dotvárané textami, písmom a vrstvením rozmanitých symbolov. Takto zostavila aj niekoľko ikonických autorských kníh, ktoré suplujú denníky alebo záznamníky momentálnych emócií pod vplyvom vonkajšieho aj vnútorného diania. Významnou súčasťou Pawlinej tvorby je kaligrafia, inšpirovaná latinkou aj čínskymi znakmi, kedy tušová stopa často začne žiť autonómnym životom a vytvárať obrazce nesúvisiace s písmom. V niektorých obrazoch tvorí podklad výtlačok z dosky plošného spoja – záhadné a tajomné bludisko, do ktorého autorka intervenuje zdanlivo odťažitými výjavmi.
Zo svojej mnohostrannej tvorby prezentuje Karol Weisslechner precízne kresby sépiovou tušou s abstraktnými motívmi, stereometrickými telesami, zaznamenanými detailmi prírody alebo ľudského tela. Ich monochromatickosť a plošnosť autor razantne nabúrava farebnými škvrnami a plastickými objektami-šperkami, akoby na Zemi pristálo posolstvo z inej galaxie. Trojrozmerné objekty vsadené do objemných sklenených baniek evokujú alchymistické nadprirodzeno a tajomno dávnych kabinetov umenia a kuriozít. Prírodniny, nájdené predmety, torzá nepotrebných vecí naraz získavajú rovnocennú hodnotu a nadobúdajú pôvodne neočakávaný význam. Provokujú k premýšľaniu o autorovom zámere alebo nechávajú pozorovateľa unášať sa na vlne vlastných asociácií.
Imaginácia, obrazotvornosť, predstavivosť, fantázia – to je spoločný menovateľ tvorby Pawly Šoltisovej a Karola Weisslechnera. A divák je prizvaný k aktívnej spoluúčasti.